Život Prešova
online
online
EÚ: Priemerná dĺžka života Slovákov patrí medzi najnižšie v Európe
15.12.2021 Celý región
Brusel
14. decembra (TASR) - Európska komisia (EK) v utorok zverejnila
Zdravotné profily 29 európskych krajín - 27-člennej EÚ, Islandu a Nórska
- za rok 2021, ktoré poskytujú analýzu výkonnosti ich vnútroštátnych
systémov zdravotnej starostlivosti. Podľa uvedeného dokumentu priemerná
dĺžka života na Slovensku patrí medzi najnižšie v Európe.
Analytický rámec vydania zdravotných profilov krajín za rok 2021 bol podľa EK prispôsobený tak, aby odrážal osobitné výzvy spojené s pandémiou ochorenia COVID-19. Zverejnenie profilov krajín je súčasťou dvojročného cyklu Stav zdravia v EÚ, ktorý eurokomisia spustila v roku 2017 v spolupráci s OECD a Európskym strediskom pre monitorovanie politík a systémov v oblasti zdravia.
Medzi hlavné závery Zdravotného profilu Slovenska za rok 2021 patrí zistenie, že priemerná dĺžka života na Slovensku (76,9 roka) patrí medzi najnižšie v Európe – je takmer o štyri roky pod priemerom EÚ (80,6) - a v roku 2020 v dôsledku vplyvu pandémie koronavírusu dočasne klesla takmer o jeden rok. Predtým, v rokoch 2010 - 2019, sa stredná dĺžka života na Slovensku zvýšila o viac ako dva roky. Rozdiely v strednej dĺžke života podľa sociálno-ekonomického postavenia zostávajú jedny z najväčších v EÚ a Slovensko má tiež jednu z najvyšších úmrtností na rakovinu v celej Únii.
V dokumente EK sa uvádza, že behaviorálne a environmentálne rizikové faktory prispievajú k takmer polovici všetkých úmrtí na Slovensku. Zatiaľ čo spotreba tabaku u dospelých vo väčšine krajín EÚ za posledné desaťročie klesla, na Slovensku zostala stabilná a je nad 20-percentným priemerom dospelých fajčiarov v EÚ. Spotreba alkoholu je však porovnateľná s priemerom EÚ (desať litrov na osobu). Miera obezity medzi dospelými a dospievajúcimi je na vzostupe (20 percent) a je vyššia ako priemer EÚ, čiastočne v dôsledku nesprávnych stravovacích návykov a obmedzenej úrovne fyzickej aktivity.
Slovensko podľa uvedenej správy aj napriek nižším priemerným výdavkom na zdravotníctvo poskytuje svojmu obyvateľstvu komplexný balík služieb. Zároveň sa zistilo, že nízka úroveň výdavkov na zdravotníctvo a nedostatok pracovnej sily v tomto sektore zostávajú pretrvávajúcimi problémami, ktoré pandémia koronavírusu ešte viac zhoršila.
Spolu so zdravotnými profilmi jednotlivých krajín EK zverejnila aj Sprievodnú správu, ktorá má za cieľ zdôrazniť prierezové výzvy vyplývajúce zo zdravotných profilov krajín.
Správa za rok 2021 sa zameriava na tri aspekty, ktoré majú význam pre posúdenie odolnosti európskych systémov zdravotnej starostlivosti voči pandémii ochorenia COVID-19: pochopenie ďalekosiahleho vplyvu pandémie na zdravie, udržanie výhod digitálnych inovácií v oblastiach poskytovania zdravotnej starostlivosti a verejného zdravia a prehodnotenie stratégií a plánovania pracovnej sily v zdravotníctve po pandémii ochorenia COVID-19.
Analytický rámec vydania zdravotných profilov krajín za rok 2021 bol podľa EK prispôsobený tak, aby odrážal osobitné výzvy spojené s pandémiou ochorenia COVID-19. Zverejnenie profilov krajín je súčasťou dvojročného cyklu Stav zdravia v EÚ, ktorý eurokomisia spustila v roku 2017 v spolupráci s OECD a Európskym strediskom pre monitorovanie politík a systémov v oblasti zdravia.
Medzi hlavné závery Zdravotného profilu Slovenska za rok 2021 patrí zistenie, že priemerná dĺžka života na Slovensku (76,9 roka) patrí medzi najnižšie v Európe – je takmer o štyri roky pod priemerom EÚ (80,6) - a v roku 2020 v dôsledku vplyvu pandémie koronavírusu dočasne klesla takmer o jeden rok. Predtým, v rokoch 2010 - 2019, sa stredná dĺžka života na Slovensku zvýšila o viac ako dva roky. Rozdiely v strednej dĺžke života podľa sociálno-ekonomického postavenia zostávajú jedny z najväčších v EÚ a Slovensko má tiež jednu z najvyšších úmrtností na rakovinu v celej Únii.
V dokumente EK sa uvádza, že behaviorálne a environmentálne rizikové faktory prispievajú k takmer polovici všetkých úmrtí na Slovensku. Zatiaľ čo spotreba tabaku u dospelých vo väčšine krajín EÚ za posledné desaťročie klesla, na Slovensku zostala stabilná a je nad 20-percentným priemerom dospelých fajčiarov v EÚ. Spotreba alkoholu je však porovnateľná s priemerom EÚ (desať litrov na osobu). Miera obezity medzi dospelými a dospievajúcimi je na vzostupe (20 percent) a je vyššia ako priemer EÚ, čiastočne v dôsledku nesprávnych stravovacích návykov a obmedzenej úrovne fyzickej aktivity.
Slovensko podľa uvedenej správy aj napriek nižším priemerným výdavkom na zdravotníctvo poskytuje svojmu obyvateľstvu komplexný balík služieb. Zároveň sa zistilo, že nízka úroveň výdavkov na zdravotníctvo a nedostatok pracovnej sily v tomto sektore zostávajú pretrvávajúcimi problémami, ktoré pandémia koronavírusu ešte viac zhoršila.
Spolu so zdravotnými profilmi jednotlivých krajín EK zverejnila aj Sprievodnú správu, ktorá má za cieľ zdôrazniť prierezové výzvy vyplývajúce zo zdravotných profilov krajín.
Správa za rok 2021 sa zameriava na tri aspekty, ktoré majú význam pre posúdenie odolnosti európskych systémov zdravotnej starostlivosti voči pandémii ochorenia COVID-19: pochopenie ďalekosiahleho vplyvu pandémie na zdravie, udržanie výhod digitálnych inovácií v oblastiach poskytovania zdravotnej starostlivosti a verejného zdravia a prehodnotenie stratégií a plánovania pracovnej sily v zdravotníctve po pandémii ochorenia COVID-19.
www.ZIVOTPO.sk
